Ilešháziovská knižnica

Ilešháziovská knižnica

Pri analýze knižnice môžeme vychádzať zo siedmych súpisov, ktoré boli jej súčasťou. Dva súpisy pochádzajú z 18. storočia a dal ich zostaviť Ján Ilešházi. Jeden je  z roku 1782 a druhy z roku 1787.

Ostatných päť súposov pochádza z 18. storočia. V rokoch 1806 - 1807 bola celá knižnica v kaštieli prebudovaná, začlenili do nej aj knihy z bánovského panstva Ilešháziovcov. Súpisy vzikali postupne až do roku 1832.

Najucelenejší vytvoril Juraj Bučanský, doktor filozofie, profesor na bratislavskom kráľovskom gymnáziu.

Nevieme, prečo si ho Ilešházi vybral, ale bola to šťastná voľba. Bučanský bol od roku 1803 na odpočinku a niekoľko rokov strávil v Dubnickom kaštieli. Veľmi zodpovedne zinventarizoval knižnicu a zrejme on bol autorom empírovo ladeného ex librisu, ktorý vložil do každého zväzku. Z toho vieme určiť počet kníh s teologickou či právnickou tematikou. Vieme koľko kíh sa zaoberá medicínou, filozofiou, filológiou.

Z ďalších položiek stoja nza zmienku rukopisy Mateja Bela a spomienky viacerých členov Ilešháziovského rodu. Dubnická knižnica v kaštieli vznikala počas viacerých storočí, budovalo ju sedem generácií a svoju konečnú podobu získala za Jána Ilešháziho a jeho syna Štefana II.